Srimad Bhagavad Gita - Chapter 1: Arjuna Vishada Yoga
Arjuna’s despair upon seeing his kinsmen on the battlefield.
Verse 101
धृतराष्ट्र उवाच | धर्मक्षेत्रे कुरुक्षेत्रे समवेता युयुत्सवः | मामकाः पाण्डवाश्चैव किमकुर्वत सञ्जय ||1||
dhṛtarāṣṭra uvāca | dharma-kṣetre kuru-kṣetre samavetā yuyutsavaḥ | māmakāḥ pāṇḍavāścaiva kimakurvata sañjaya ||1||
धृतराष्ट्र ने कहा: हे संजय! धर्मभूमि कुरुक्षेत्र में एकत्रित, युद्ध की इच्छा वाले मेरे और पाण्डु के पुत्रों ने क्या किया?
Dhritarashtra said: O Sanjaya, after gathering on the holy field of Kurukshetra, and desiring to fight, what did my sons and the sons of Pandu do?
Verse 102
सञ्जय उवाच | दृष्ट्वा तु पाण्डवानीकं व्यूढं दुर्योधनस्तदा | आचार्यमुपसङ्गम्य राजा वचनमब्रवीत् ||2||
sañjaya uvāca | dṛṣṭvā tu pāṇḍavānīkaṃ vyūḍhaṃ duryodhanastadā | ācāryamupasaṅgamya rājā vacanamabravīt ||2||
संजय ने कहा: उस समय राजा दुर्योधन ने पाण्डवों की सैन्य रचना को देखकर द्रोणाचार्य के पास जाकर ये वचन कहे।
Sanjaya said: On observing the Pandava army standing in military formation, King Duryodhana approached his teacher Dronacharya and spoke the following words.
Verse 103
पश्यैतां पाण्डुपुत्राणामाचार्य महतीं चमूम् | व्यूढां द्रुपदपुत्रेण तव शिष्येण धीमता ||3||
paśyaitāṃ pāṇḍu-putrāṇāmācārya mahatīṃ camūm | vyūḍhāṃ drupada-putreṇa tava śiṣyeṇa dhīmatā ||3||
हे आचार्य! अपने बुद्धिमान शिष्य द्रुपदपुत्र द्वारा व्यूहाकार खड़ी की हुई पाण्डुपुत्रों की इस विशाल सेना को देखिये।
Behold, O Teacher, this mighty army of the sons of Pandu, arrayed by your wise disciple, the son of Drupada.
Verse 104
अत्र शूरा महेष्वासा भीमार्जुनसमा युधि | युयुधानो विराटश्च द्रुपदश्च महारथः ||4||
atra śūrā maheṣvāsā bhīmārjunasamā yudhi | yuyudhāno virāṭaśca drupadaśca mahārathaḥ ||4||
यहाँ भीम और अर्जुन के समान युद्ध करने वाले शूरवीर धनुर्धारी हैं, जैसे युयुधान, विराट और महारथी द्रुपद।
Here are heroes, mighty archers, equal in battle to Bhima and Arjuna: Yuyudhana, Virata and Drupada, the great warrior.
Verse 105
धृष्टकेतुश्चेकितानः काशिराजश्च वीर्यवान् | पुरुजित्कुन्तिभोजश्च शैब्यश्च नरपुङ्गवः ||5||
dhṛṣṭaketuścekitānaḥ kāśirājaśca vīryavān | purujitkuntibhojaśca śaibyaśca narapuṅgavaḥ ||5||
धृष्टकेतु, चेकितान, बलवान काशिराज, पुरुजित, कुन्तिभोज और मनुष्यों में श्रेष्ठ शैब्य भी यहाँ हैं।
Dhrishtaketu, Chekitana, the valiant King of Kashi, Purujit, Kuntibhoja, and Shaibya, the best among men.
Verse 106
युधामन्युश्च विक्रान्त उत्तमौजाश्च वीर्यवान् | सौभद्रो द्रौपदेयाश्च सर्व एव महारथाः ||6||
yudhāmanyuśca vikrānta uttamaujāśca vīryavān | saubhadro draupadeyāśca sarva eva mahārathāḥ ||6||
पराक्रमी युधामन्यु, बलवान उत्तमौजा, सुभद्रा का पुत्र और द्रौपदी के पुत्र - ये सभी महारथी हैं।
The strong Yudhamanyu, the brave Uttamauja, the son of Subhadra, and the sons of Draupadi; all these are great chariot-warriors.
Verse 107
अस्माकं तु विशिष्टा ये तान्निबोध द्विजोत्तम | नायका मम सैन्यस्य सञ्ज्ञार्थं तान्ब्रवीमि ते ||7||
asmākaṃ tu viśiṣṭā ye tānnibodha dvijottama | nāyakā mama sainyasya sañjñārthaṃ tānbravīmi te ||7||
हे ब्राह्मणश्रेष्ठ! हमारी सेना में भी जो मुख्य सेनापति हैं, आप उन्हें जान लें। आपकी जानकारी के लिए मैं उनके नाम बताता हूँ।
O best of Brahmins, let me also name for your information those who are the most distinguished among us, the leaders of my army.
Verse 108
भवान्भीष्मश्च कर्णश्च कृपश्च समितिञ्जयः | अश्वत्थामा विकर्णश्च सौमदत्तिस्तथैव च ||8||
bhavānbhīṣmaśca karṇaśca kṛpaśca samitiñjayaḥ | aśvatthāmā vikarṇaśca saumadattistathaiva ca ||8||
स्वयं आप, भीष्म, कर्ण, विजयी कृपाचार्य, अश्वत्थामा, विकर्ण और सोमदत्त का पुत्र भूरिश्रवा।
Yourself, Bhishma, Karna, Kripa, who is ever victorious in battle, Ashvatthama, Vikarna, and the son of Somadatta.
Verse 109
अन्ये च बहवः शूरा मदर्थे त्यक्तजीविताः | नानाशस्त्रप्रहरणाः सर्वे युद्धविशारदाः ||9||
anye ca bahavaḥ śūrā madarthe tyaktajīvitāḥ | nānāśastrapraharaṇāḥ sarve yuddhaviśāradāḥ ||9||
और भी बहुत से शूरवीर हैं जो मेरे लिए अपना जीवन त्यागने को तैयार हैं। वे अनेक प्रकार के अस्त्रों से सुसज्जित और युद्धकला में निपुण हैं।
And there are many other heroes who are prepared to lay down their lives for my sake. They are equipped with various weapons and all are skilled in warfare.
Verse 110
अपर्याप्तं तदस्माकं बलं भीष्माभिरक्षितम् | पर्याप्तं त्विदमेतेषां बलं भीमाभिरक्षितम् ||10||
aparyāptaṃ tadasmākaṃ balaṃ bhīṣmābhirakṣitam | paryāptaṃ tvidameteṣāṃ balaṃ bhīmābhirakṣitam ||10||
भीष्म पितामह द्वारा रक्षित हमारी वह सेना अजेय है, जबकि भीम द्वारा रक्षित इन लोगों की सेना जीतने में सुगम है।
Our strength is immeasurable, and we are perfectly protected by Grandfather Bhishma, whereas the strength of the Pandavas, carefully protected by Bhima, is limited.
Verse 111
अयनेषु च सर्वेषु यथाभागमवस्थिताः | भीष्ममेवाभिरक्षन्तु भवन्तः सर्व एव हि ||11||
ayaneṣu ca sarveṣu yathābhāgamavasthitāḥ | bhīṣmamevābhirakṣantu bhavantaḥ sarva eva hi ||11||
अतः आप सभी अपनी-अपनी मोर्चों पर स्थित रहकर भीष्म पितामह की ही सब ओर से रक्षा करें।
Therefore, all of you, occupying your respective strategic points, must give full support to Grandfather Bhishma.
Verse 112
तस्य सञ्जनयन् हर्षं कुरुवृद्धः पितामहः | सिंहनादं विनद्योच्चैः शङ्खं दध्मौ प्रतापवान् ||12||
tasya sañjanayan harṣaṃ kuruvṛddhaḥ pitāmahaḥ | siṃhanādaṃ vinadyoccaiḥ śaṅkhaṃ dadhmau pratāpavān ||12||
तब कुरुवंश के वयोवृद्ध प्रतापी पितामह भीष्म ने दुर्योधन के हृदय में हर्ष उत्पन्न करते हुए सिंह की दहाड़ के समान उच्च स्वर से शंख बजाया।
Then Bhishma, the valiant grand-patriarch of the Kuru dynasty, blew his conchshell very loudly, making a sound like the roar of a lion, giving Duryodhana joy.
Verse 113
ततः शङ्खाश्च भेर्यश्च पणवानकगोमुखाः | सहसैवाभ्यहन्यन्त स शब्दस्तुमुलोऽभवत् ||13||
tataḥ śaṅkhāśca bheryaśca paṇavānakagomukhāḥ | sahasaivābhyahanyanta sa śabdastumulo'bhavat ||13||
उसके पश्चात शंख, नगाड़े, ढोल, मृदंग और नरसिंगे एक साथ ही बज उठे। वह शब्द बड़ा भयंकर था।
After that, the conchshells, drums, bugles, trumpets and horns were all suddenly sounded, and the combined sound was tumultuous.
Verse 114
ततः श्वेतैर्हयैर्युक्ते महति स्यन्दने स्थितौ | माधवः पाण्डवश्चैव दिव्यौ शङ्खौ प्रदध्मतुः ||14||
tataḥ śvetairhayairyukte mahati syandane sthitau | mādhavaḥ pāṇḍavaścaiva divyau śaṅkhau pradadhmatuḥ ||14||
तब सफेद घोड़ों से युक्त विशाल रथ पर बैठे हुए श्रीकृष्ण और अर्जुन ने भी अपने-अपने दिव्य शंख बजाए।
Then, stationed in a great chariot drawn by white horses, Madhava (Krishna) and Pandava (Arjuna) blew their divine conchshells.
Verse 115
पाञ्चजन्यं हृषीकेशो देवदत्तं धनञ्जयः | पौण्ड्रं दध्मौ महाशङ्खं भीमकर्मा वृकोदरः ||15||
pāñcajanyaṃ hṛṣīkeśo devadattaṃ dhanañjayaḥ | pauṇḍraṃ dadhmau mahāśaṅkhaṃ bhīmakarmā vṛkodaraḥ ||15||
श्रीकृष्ण ने पाञ्चजन्य, अर्जुन ने देवदत्त और भयानक कर्म करने वाले भीमसेन ने पौण्ड्र नामक महाशंख बजाया।
Lord Krishna blew His conchshell, Panchajanya; Arjuna blew his, the Devadatta; and Bhima, the doer of voracious tasks, blew his terrific conchshell, Paundra.
Verse 116
अनन्तविजयं राजा कुन्तीपुत्रो युधिष्ठिरः | नकुलः सहदेवश्च सुघोषमणिपुष्पकौ ||16||
anantavijayaṃ rājā kuntīputro yudhiṣṭhiraḥ | nakulaḥ sahadevaśca sughoṣamaṇipuṣpakau ||16||
कुन्तीपुत्र राजा युधिष्ठिर ने अनन्तविजय, नकुल ने सुघोष और सहदेव ने मणिपुष्पक नामक शंख बजाए।
King Yudhisthira, the son of Kunti, blew the Anantavijaya; Nakula and Sahadeva blew the Sughosha and Manipushpaka.
Verse 117
काश्यश्च परमेष्वासः शिखण्डी च महारथः | धृष्टद्युम्नो विराटश्च सात्यकिश्चापराजितः ||17||
kāśyaśca parameṣvāsaḥ śikhaṇḍī ca mahārathaḥ | dhṛṣṭadyumno virāṭaśca sātyakiścāparājitaḥ ||17||
श्रेष्ठ धनुर्धारी काशिराज, महारथी शिखण्डी, धृष्टद्युम्न, राजा विराट और अजेय सात्यकि।
That great archer the King of Kashi, the great fighter Shikhandi, Dhrishtadyumna, Virata and the unconquerable Satyaki.
Verse 118
द्रुपदो द्रौपदेयाश्च सर्वशः पृथिवीपते | सौभद्रश्च महाबाहुः शङ्खान्दध्मुः पृथक्पृथक् ||18||
drupado draupadeyāśca sarvaśaḥ pṛthivīpate | saubhadraśca mahābāhuḥ śaṅkhāndadhmuḥ pṛthakpṛthak ||18||
हे पृथ्वीपति! द्रुपद, द्रौपदी के पुत्र और महाबाहु अभिमन्यु - इन सभी ने अपने-अपने शंख बजाए।
Drupada, the sons of Draupadi, and the strong-armed son of Subhadra, all blew their respective conchshells, O Lord of Earth.
Verse 119
स घोषो धार्तराष्ट्राणां हृदयानि व्यदारयत् | नभश्च पृथिवीं चैव तुमुलो व्यनुनादयन् ||19||
sa ghoṣo dhārtarāṣṭrāṇāṃ hṛdayāni vyadārayat | abhaśca pṛthivīṃ caiva tumulo vyanunādayan ||19||
उस भयानक शब्द ने पृथ्वी और आकाश को गुंजाते हुए धृतराष्ट्र के पुत्रों के हृदय विदीर्ण कर दिए।
The blowing of these different conchshells became uproarious. Vibrating both through the sky and on the earth, it shattered the hearts of the sons of Dhritarashtra.
Verse 120
अथ व्यवस्थितान्दृष्ट्वा धार्तराष्ट्रान् कपिध्वजः | प्रवृत्ते शस्त्रसम्पाते धनुरुद्यम्य पाण्डवः ||20||
atha vyavasthitāndṛṣṭvā dhārtarāṣṭrān kapidhvajaḥ | pravṛtte śastrasampāte dhanurudyamya pāṇḍavaḥ ||20||
तब धनुष उठाकर पाण्डव अर्जुन ने धृतराष्ट्र के पुत्रों को युद्ध के लिए तैयार देखा।
At that time Arjuna, the son of Pandu, seated in the chariot bearing the flag marked with Hanuman, took up his bow and prepared to shoot his arrows.
Verse 121
हृषीकेशं तदा वाक्यमिदमाह महीपते | सेनयोरुभयोर्मध्ये रथं स्थापय मेऽच्युत ||21||
hṛṣīkeśaṃ tadā vākyamidamāha mahīpate | senayorubhayormadhye rathaṃ sthāpaya me'cyuta ||21||
अर्जुन ने श्रीकृष्ण से ये वचन कहे: हे अच्युत! मेरा रथ दोनों सेनाओं के बीच में खड़ा करें।
O King, Arjuna then spoke the following words to Krishna: O Infallible One, please place my chariot between the two armies.
Verse 122
यावदेतान्निरीक्षेऽहं योद्धुकामानवस्थितान् | कैर्मया सह योद्धव्यमस्मिन् रणसमुद्यमे ||22||
yāvadetānnirīkṣe'haṃ yoddhukāmānavasthitān | kairmayā saha yoddhavyamasmin raṇasamudyame ||22||
जब तक मैं युद्ध की अभिलाषा रखने वाले इन योद्धाओं को देख न लूँ, कि इस रणभूमि में मुझे किनके साथ युद्ध करना है।
So that I may see those present here, who desire to fight, and with whom I must contend in this great enterprise of war.
Verse 123
योत्स्यमानानवेक्षेऽहं य एतेऽत्र समागताः | धार्तराष्ट्रस्य दुर्बुद्धेर्युद्धे प्रियचिकीर्षवः ||23||
yotsyamānānavekṣe'haṃ ya ete'tra samāgatāḥ | dhārtarāṣṭrasya durbuddheryuddhe priyacikīrṣavaḥ ||23||
मैं उन लोगों को देखना चाहता हूँ जो यहाँ दुर्बुद्धि दुर्योधन का प्रिय करने के लिए युद्ध करने आए हैं।
Let me see those who have come here to fight, wishing to please the evil-minded son of Dhritarashtra.
Verse 124
सञ्जय उवाच | एवमुक्तो हृषीकेशो गुडाकेशेन भारत | सेनयोरुभयोर्मध्ये स्थापयित्वा रथोत्तमम् ||24||
sañjaya uvāca | evamukto hṛṣīkeśo guḍākeśena bhārata | senayorubhayormadhye sthāpayitvā rathottamam ||24||
संजय ने कहा: हे भरतवंशी! अर्जुन द्वारा इस प्रकार कहे जाने पर श्रीकृष्ण ने दोनों सेनाओं के बीच में उस उत्तम रथ को खड़ा किया।
Sanjaya said: O descendant of Bharata, having been thus addressed by Arjuna, Lord Krishna drew up the fine chariot in the midst of the armies of both parties.
Verse 125
भीष्मद्रोणप्रमुखतः सर्वेषां च महीक्षिताम् | उवाच पार्थ पश्यैतान् समवेतान् कुरूनिति ||25||
bhīṣmadroṇapramukhataḥ sarveṣāṃ ca mahīkṣitām | uvāca pārtha paśyaitān samavetān kurūniti ||25||
भीष्म, द्रोण और समस्त राजाओं के सामने श्रीकृष्ण ने कहा: हे पार्थ! यहाँ एकत्रित इन कुरुओं को देखो।
In the presence of Bhishma, Drona and all the other chieftains of the world, the Lord said: Just behold, Partha, all the Kurus assembled here.
Verse 126
तत्रापश्यत्स्थितान् पार्थः पितृनथ पितामहान् | आचार्यान्मातुलान्भ्रातृन् पुत्रान्पौत्रान्सखींस्तथा ||26||
tatrāpaśyatsthitān pārthaḥ pitṛnatha pitāmahān | ācāryānmātulānbhrātṛn putrānpautrānsakhīṃstathā ||26||
तब अर्जुन ने वहाँ पिताओं, पितामहों, आचार्यों, मामाओं, भाइयों, पुत्रों, पौत्रों और मित्रों को भी देखा।
There Arjuna could see, within the midst of the armies of both parties, his fathers, grandfathers, teachers, maternal uncles, brothers, sons, grandsons, and friends.
Verse 127
श्वशुरान् सुहृदश्चैव सेनयोरुभयोरापि | तान्समीक्ष्य स कौन्तेयः सर्वान्बन्धूनवस्थितान् ||27||
śvaśurān suhṛdaścaiva senayorubhayorapi | tānsamīkṣya sa kaunteyaḥ sarvānbāndhūnavasthitān ||27||
ससुरों और शुभचिन्तकों को दोनों सेनाओं में देखकर कुन्तीपुत्र अर्जुन ने उन सभी बांधुओं पर करुणा की।
He saw also his fathers-in-law and well-wishers in both the armies. When the son of Kunti, Arjuna, saw all these different grades of friends and relatives...
Verse 128
कृपया परयाविष्टो विषीदन्निदमब्रवीत् | दृष्ट्वेमं स्वजनं कृष्ण युयुत्सुं समुपस्थितम् ||28||
kṛpayā parayāviṣṭo viṣīdannidamabravīt | dṛṣṭvemaṃ svajanaṃ kṛṣṇa yuyutsuṃ samupasthitam ||28||
अत्यधिक करुणा से व्याप्त होकर अर्जुन शोक करते हुए बोले: हे कृष्ण! युद्ध के लिए खड़े अपने इन स्वजनों को देखकर...
Overwhelmed with great compassion and sorrowing, he spoke: My dear Krishna, seeing my friends and relatives present before me in such a fighting spirit...
Verse 129
सीदन्ति मम गात्राणि मुखं च परिशुष्यति | वेपथुश्च शरीरे मे रोमहर्षश्च जायते ||29||
sīdanti mama gātrāṇi mukhaṃ ca pariśuṣyati | vepathuśca śarīre me romaharṣaśca jāyate ||29||
मेरे अंग शिथिल हो रहे हैं, मुख सूख रहा है, मेरे शरीर में कंपन और रोंगटे खड़े हो रहे हैं।
My whole body is trembling, my hair is standing on end, my mouth is parched.
Verse 130
गाण्डीवं स्रंसते हस्तात्त्वक्चैव परिदह्यते | न च शक्नोम्यवस्थातुं भ्रमतीव च मे मनः ||30||
gāṇḍīvaṃ sraṃsate hastāttvakcaiva paridahyate | na ca śaknumyavasthātuṃ bhramatīva ca me manaḥ ||30||
गाण्डीव धनुष हाथ से गिर रहा है और त्वचा जल रही है। मैं खड़ा रहने में भी असमर्थ हूँ और मेरा मन भ्रमित हो रहा है।
My bow Gandiva is slipping from my hand, and my skin is burning. I am unable to stand any longer, and my mind is reeling.
Verse 131
निमित्तानि च पश्यामि विपरीतानी केशव | न च श्रेयोऽनुपश्यामि हत्वा स्वजनमाहवे ||31||
nimittāni ca paśyāmi viparītāni keśava | na ca śreyo'nupaśyāmi hatvā svajanamāhave ||31||
हे केशव! मैं विपरीत लक्षण देख रहा हूँ। युद्ध में अपने ही स्वजनों को मारकर मुझे कोई कल्याण नहीं दिखता।
I see only causes of misfortune, O Kesava. I do not see how any good can come from killing my own kinsmen in this battle.
Verse 132
न काङ्क्षे विजयं कृष्ण न च राज्यं सुखानि च | किं नो राज्येन गोविन्द किं भोगੈर्जीवितेन वा ||32||
na kāṅkṣe vijayaṃ kṛṣṇa na ca rājyaṃ sukhāni ca | kiṃ no rājyena govinda kiṃ bhogairjīvitena vā ||32||
हे कृष्ण! मैं न विजय चाहता हूँ, न राज्य और न सुख। हे गोविन्द! हमें ऐसे राज्य, भोग या जीवन से क्या लाभ?
I do not desire victory, Krishna, nor kingdom, nor happiness. O Govinda, of what avail to us is kingdom or luxury or even life itself?
Verse 133
येषामर्थे काङ्क्षितं नो राज्यं भोगाः सुखानि च | त इमेऽवस्थिता युद्धे प्राणांस्त्यक्त्वा धनानि च ||33||
yeṣāmarthe kāṅkṣitaṃ no rājyaṃ bhogāḥ sukhāni ca | ta ime'vasthitā yuddhe prāṇāṃstyaktvā dhanāni ca ||33||
जिनके लिए हम राज्य और सुख चाहते हैं, वे ही अपने प्राण और धन का मोह छोड़कर युद्ध में खड़े हैं।
Those for whose sake we desire kingdom, enjoyments and pleasures are now standing before us on this battlefield, prepared to give up their lives and wealth.
Verse 134
आचार्याः पितरः पुत्रास्तथैव च पितामहाः | मातुलाः श्वशुराः पौत्राः श्यालाः सम्बन्धिनस्तथा ||34||
ācāryāḥ pitaraḥ putrāstathaiva ca pitāmahāḥ | mātulāḥ śvaśurāḥ pautrāḥ śyālāḥ sambandhinastatha ||34||
आचार्य, पिता, पुत्र, पितामह, मामा, ससुर, पौत्र, साले और अन्य सम्बन्धी।
Teachers, fathers, sons, grandfathers, maternal uncles, fathers-in-law, grandsons, brothers-in-law and other relatives.
Verse 135
एतान्न हन्तुमिच्छामि घ्नतोऽपि मधुसूदन | अपि त्रैलोक्यराज्यस्य हेतोः किं नु महीकृते ||35||
etānna hantumicchāmi ghnato'pi madhusūdana | api trailokyarājyasya hetoḥ kiṃ nu mahīkṛte ||35||
हे मधुसूदन! यदि वे मुझे मार भी दें, तो भी मैं उन्हें नहीं मारना चाहता, तीनों लोकों के राज्य के लिए भी नहीं, तो फिर पृथ्वी के लिए क्या कहना?
O Madhusudana, I do not wish to kill them, even though they might kill me. Not even for the kingdom of the three worlds, let alone for this earth.
Verse 136
निहत्य धार्तराष्ट्रान्न: का प्रीति: स्याज्जनार्दन | पापमेवाश्रयेदस्मान्हत्वैतानाततायिन: ||36||
nihatya dhārtarāṣṭrānnah kā prītiḥ syājjanārdana | pāpamevāśrayedasmān hatvaitān ātatāyinaḥ ||36||
हे जनार्दन! धृतराष्ट्र के पुत्रों को मारकर हमें क्या प्रसन्नता होगी? इन आततायियों को मारकर हमें पाप ही लगेगा।
O Janardana, what pleasure will we derive from killing the sons of Dhritarashtra? Sin will only overcome us if we kill such aggressors.
Verse 137
तस्मान्नार्हा वयं हन्तुं धार्तराष्ट्रान्स्वबान्धवान् | स्वजनं हि कथं हत्वा सुखिनः स्याम माधव ||37||
tasmānnārhā vayaṃ hantuṃ dhārtarāṣṭrānsvabāndhavān | svajanaṃ hi kathaṃ hatvā sukhinaḥ syāma mādhava ||37||
इसलिए, अपने ही बांधव धृतराष्ट्र के पुत्रों को मारना हमारे लिए उचित नहीं है। हे माधव! अपने ही स्वजनों को मारकर हम कैसे सुखी होंगे?
Therefore it is not proper for us to kill the sons of Dhritarashtra and our friends. What should we gain, O Krishna, and how could we be happy by killing our own kinsmen?
Verse 138
यद्यप्येते न पश्यन्ति लोभोपहतचेतसः | कुलक्षयकृतं दोषं मित्रद्रोहे च पातकम् ||38||
yadyapyete na paśyanti lobhopahatacetasaḥ | kulakṣayakṛtaṃ doṣaṃ mitradrohe ca pātakam ||38||
यद्यपि लोभ से भ्रष्ट चित्त वाले ये लोग कुल के नाश से होने वाले दोष और मित्रों से द्रोह करने के पाप को नहीं देख रहे हैं।
O Janardana, although these men, their hearts overtaken by greed, see no fault in killing one’s family or quarreling with friends...
Verse 139
कथं न ज्ञेयमस्माभिः पापादस्मान्निवर्तितुम् | कुलक्षयकृतं दोषं प्रपश्यद्भिर्जनार्दन ||39||
kathaṃ na jñeyamasmābhiḥ pāpādasmānnivartitum | kulakṣayakṛtaṃ doṣaṃ prapaśyadbhirjanārdana ||39||
परन्तु हे जनार्दन! कुल के नाश से होने वाले दोष को स्पष्ट देखने वाले हम लोगों को इस पाप से हटने का विचार क्यों नहीं करना चाहिए?
Why should we, who can see the crime in destroying a family, engage in these acts of sin?
Verse 140
कुलक्षये प्रणश्यन्ति कुलधर्माः सनातनाः | धर्मे नष्टे कुलं कृत्स्नमधर्मोऽभिभवत्युत ||40||
kulakṣaye praṇaśyanti kuladharmāḥ sanātanāḥ | dharme naṣṭe kulaṃ kṛtsnamadharmo'bhibhavatyuta ||40||
कुल के नाश होने पर सनातन कुल-परम्पराएँ नष्ट हो जाती हैं, और धर्म के नष्ट होने पर सम्पूर्ण कुल में अधर्म फैल जाता है।
With the destruction of dynasty, the eternal family tradition is vanquished, and thus the rest of the family becomes involved in irreligion.
Verse 141
अधर्माभिभवात्कृष्ण प्रदुष्यन्ति कुलस्त्रियः | स्त्रीषु दुष्टासु वार्ष्णेय जायते वर्णसङ्करः ||41||
adharmābhibhavātkṛṣṇa praduṣyanti kulastriyaḥ | strīṣu duṣṭāsu vārṣṇeya jāyate varṇasaṅkaraḥ ||41||
हे कृष्ण! अधर्म के बढ़ने से कुल की स्त्रियाँ दूषित हो जाती हैं, और स्त्रियों के दूषित होने पर वर्णसङ्कर संतान पैदा होती है।
When irreligion is prominent in the family, O Krishna, the women of the family become polluted, and from the degradation of womanhood comes unwanted progeny.
Verse 142
सङ्करो नरकायैव कुलघ्नानां कुलस्य च | पतन्ति पितरो ह्येषां लुप्तपिण्डोदकक्रियाः ||42||
saṅkaro narakāyaiva kulaghnānāṃ kulasya ca | patanti pitaro hyeṣāṃ luptapiṇḍodakakriyāḥ ||42||
वर्णसङ्कर कुलघातियों और कुल को नरक में ले जाता है। उनके पितर भी श्राद्ध और तर्पण न मिलने से गिर जाते हैं।
An increase of unwanted population certainly causes hellish life both for the family and for those who destroy the family tradition. The ancestors of such corrupt families fall down.
Verse 143
दोषैरेतैः कुलघ्नानां वर्णसङ्करकारकैः | उत्साद्यन्ते जातिधर्माः कुलधर्माश्च शाश्वताः ||43||
doṣairetaiḥ kulaghnānāṃ varṇasaṅkarakārakaiḥ | utsādyante jātidharmāḥ kuladharmāśca śāśvatāḥ ||43||
कुलघातियों के इन वर्णसङ्कर दोषों से सनातन कुलधर्म और जातिधर्म नष्ट हो जाते हैं।
By the evil deeds of those who destroy the family tradition and thus give rise to unwanted children, all kinds of community projects and family welfare activities are devastated.
Verse 144
उत्सन्नकुलधर्माणां मनुष्याणां जनार्दन | नरकेऽनियतं वासो भवतीत्यनुशुश्रुम ||44||
utsannakuladharmāṇāṃ manuṣyāṇāṃ janार्दन | narake'niyataṃ vāso bhavatītyanuśuśruma ||44||
हे जनार्दन! हमने सुना है कि जिनका कुलधर्म नष्ट हो जाता है, वे अनिश्चित काल तक नरक में वास करते हैं।
O Janardana, I have heard by disciplic succession that those who destroy family traditions dwell always in hell.
Verse 145
अहो बत महत्पाप कर्तुं व्यवसिता वयम् | यद्राज्यसुखलोभेन हन्तुं स्वजनमुद्यताः ||45||
aho bata mahatpāpaṃ kartuṃ vyavasitā vayam | yadrājyasukhalobhena hantuṃ svajanamudyatāḥ ||45||
हाय! हम शोक में हैं कि हम महान पाप करने के लिए तैयार हो गए हैं, जो राज्य के सुख के लोभ में अपने ही स्वजनों को मारने को तैयार हैं।
Alas, how strange it is that we are preparing to commit greatly sinful acts. Driven by the desire to enjoy royal happiness, we are intent on killing our own kinsmen.
Verse 146
यदि मामप्रतीकारमशस्त्रं शस्त्रपाणयः | धार्तराष्ट्रा रणे हन्युस्तन्मे क्षेमतरं भवेत् ||46||
yadi māmapratīkāramaśastraṃ śastrapāṇayaḥ | dhārtarāṣṭrā raṇe hanyustanme kṣemataraṃ bhavet ||46||
यदि शस्त्रधारी धृतराष्ट्र के पुत्र रणभूमि में मुझ निहत्थे और सामना न करने वाले को मार दें, तो वह मेरे लिए अधिक श्रेयस्कर होगा।
Better for me if the sons of Dhritarashtra, weapons in hand, were to kill me unarmed and unresisting on the battlefield.
Verse 147
सञ्जय उवाच | एवमुक्त्वार्जुनः सङ्ख्ये रथोपस्थ उपाविशत् | विसृज्य सशरं चापं शोकसंविग्नमानसः ||47||
sañjaya uvāca | evamuktvārjunaḥ saṅkhye rathopastha upāviśat | visṛjya saśaraṃ cāpaṃ śokasaṃvignamānasaḥ ||47||
संजय ने कहा: रणभूमि में ऐसा कहकर, शोक से व्याकुल मन वाले अर्जुन ने अपना धनुष और बाण त्याग दिया और रथ के पिछले भाग में बैठ गया।
Sanjaya said: Having spoken thus on the battlefield, Arjuna cast aside his bow and arrows and sat down on the chariot, his mind overwhelmed with grief.